Tento týždeň nám odpovedal André Barbosa Duarte, študent veterinárnej medicíny v Lisabone. Privyrába si v stánku s rýchlym občerstvením.
Začo si vďačný?
Za to, že žijem, môžem cítiť a myslieť.
Kde sa cítiš byť doma?
Cítim sa doma všade, kde vidím more. Môže to byť kdekoľvek, more na mňa pôsobí upokojujúco.
Akú milú spomienku máš na detstvo?
Bola to posledná spoločná cesta s mojimi rodičmi. Vtedy boli ešte pár. Cestovali sme spolu cez Serra da Estrela (najvyššie portugalské pohorie na pevnine). Boli sme autom a donekonečna sme počúvali Division Bell od skupiny Pink Floyd. Mal som vtedy 13 rokov. Tá pieseň mi často znie v ušiach.
Aké bolo tvoje najväčšie sklamanie?
Pre mňa je najhoršie, keď vidím matku smútiť. Odkedy si môj otec založil druhú rodinu, vidím, ako starne.
Čo Ti chýba ku šťastiu?
Nikdy nebudem dosť šťastný a spokojný, aj keď po tom túžim. Problém však nie je nikde inde, iba v mojom vnútri a v mojej hlave.
Koľko peňazí by si chcel mať?
Nenávidím moc peňazí. Ale peniaze potrebujem. Počas celého štúdia som si privyrábal. Teraz mám už urobiť iba diplomovú prácu. Zatiaľ budem asi pracovať v pojazdnom stánku môjho kamaráta a predávať hamburgery.
Premýšľal si už niekedy o tom, že by si žil v inej krajine?
Dnes by som si zvolil Londýn. Najmä preto, aby som si tam prehĺbil svoju odbornosť zverolekára. Ale aj Brazília a Argentína by ma veľmi zaujímali. Moja práca a povolanie mi poskytuje dostatok možností spoznávať svet aj všade pracovať. Ale až keď dokončím štúdium.
Aké je tvoje najobľúbenejšie zviera?
Mám štyroch psov.
Čo obdivuješ na ženách?
Všetko (smiech). Ale nie je to nič zvláštne. Nejde iba o nohy a oči!
Ktorý bol doteraz tvoj najlepší rok?
Rok 2000. Mal som 14 a so svojimi rodičmi som mal veľkú debatu o dospievaní. Potom som päť dní strávil v lese-bol som medzi skautmi a dokázal som sa sám postarať o seba. Keď som sa vrátil, všetko sa odrazu nejak zmenilo, pre mňa to znamenalo dar z nebies. Nikto ma nekontroloval ako predtým, dovtedy mi rodičia toho veľa nedovolili. Po škole som musel ísť domov, dokonca mi nepovolili ani ísť s priateľmi do kina.
Čo by si poradil svojmu dieťaťu?
Aby bolo odvážne, nemalo strach a pokúsilo sa každého pochopiť.
Máš strach pred smrťou?
Nie, ale nechcel by som si ju ani privodiť. Raz ma priateľ viezol autom a išiel veľmi rýchlo. prosil som ho, aby nešliapal na plyn tak veľmi. Pre mňa to bolo príliš nebezpečné.
Čo bude po smrti?
Nič. všetko je biológia.